Prosíme slečnu, která psala email ohledně překládání povídky, aby se znovu ozvala.
Děkujeme! :)

Hate or Love ? part 14

26. února 2013 v 19:04 | ViKy.M♥ |  Fan Fiction
Tak a ďalšia časť po dlhej dobe...
Ide niekto z vás na nejaký koncert TMH ? :) Ja niee.. :(
Hope you like it.. :-* 5komentárov očakávam :)



*o 2 týždne neskôr*
"Pohnite si baby !" kričala mamka z dola. Vybrala som zo skrine čierne šaty a navliekla sa do nich. Vlasy som si nechala padať do tváre. Oči som trochu namaľovala vodeodolnou špirálov a naniesla make-up na kruhy pod očami. Zišla som dolu schodmi a tam už stál Harry. "Ahoj" pozdravila som ho. "Ahoj.Kde je Alex?" spýtal sa. "Zrejme sa oblieka" odpovedala som a obúvala si topánky. Dnes sa Harry už neusmieval. Vždy mi dokázal zlepšiť náladu úsmevom, ale v tento deň úsmev nebol vôbec vhodný. Pred domom zastavilo auto. "Mami. Ja už idem. Majte sa" vyšla som von a sadla na miesto spolujazca "Ahoj" pozdravila som.
"Ahoj." pohladil ma po líci. "Ďakujem, že mi dnes budeš robiť opäť spoločnosť" naznačila som jemný úsmev. "Rád ti robím spoločnosť" chytil do rúk volant a naštartoval.



Chytila som Toma pod pazuchu a dívala sa na kňaza. Niečo vravel nad babkynou truhlov ale to som nevnímala. Otočila som sa dozadu a zbadala Zayna. Bol oblečený v čiernom obleku
"Môžeš mu povedať aby odišiel?" šepla som Harrymu do ucha ktory stál vedľa mňa.
"Ja pôjdem" ozval sa Tom
"Nie, ty ostaneš tu!" zatváril sa otravene. Harry prikývol, pustil Alex ktorá mu plakala do hrude a odišiel za Zaynom. Alex sa postavila vedľa mňa a chytila ma za ruku. Obe sme plakali keď babku už spúšťali dole do zeme. Posledný krát sme ju videli. Truhla bola pomaly čo raz hlbšie a ja som viac a viac nariekala. Tom ma pritiahol k sebe a silno objal. Plakala som na jeho čierne sako. Utišoval ma. Ale to sa nedalo zniesť. Najbližšia osoba ti zomrie.. už nikdy ju neuvidíš.
Zo zadu som začula mierny krik. Otočila som hlavu a stáli tam Harry a Zayn. Zo zaslzenými očami som na nich hľadela.

*Zayn*
Stál som tam úplne vzadu a pozeral ako jej truhlu kladú do zeme. Všetci okolo plakali. Kristy bola s tým chalanom. Všetci na mňa pozerali ako na vraha.. veď to som aj bol!! zabil som človeka! ZABIL! A ešte človeka ktory bol veľmi blízky človeku ktorého som ľúbil! Celé 2 týždne som sa pokúšal dohovoriť s Kristy, ale stále s ňou bola ta gorila ! Nikdy mi nedovolil sa k nej čo i len priblížiť. Ona mu vravela aby ma poslal preč.. Dúfam, že sním je šťastná..
Našťastie som nešiel do basy, lebo tá pani priznala, že šla na červenú. Len mi dali pokutu za rýchlu jazdu. Fanynky s toho robili hroznú vedu. Nevedli čo je so mnou. A či sme s Kristy spolu. Doteraz nevedia čo sa stalo, no je im jasné, že som živý a, že s Kristy spolu niesme..
Stále nás prenasledujú novinári a chcú z nás niečo dostať.. no márne.
Pocit viny mám stále. Stále ma to žerie.. ako som mohol zabiť človeka? Hlavne sa chcem porozprávať s Kristy, no nedovolí mi to..Už mám toho dosť ! prečo som nezomrel ja ?
Nezomrel som vtedy.. tak zomriem teraz. Ale pomôžem si k tomu...
Z myšlienok ma prerušil Harry "Zayn, mal by si ísť domov."
"Prečo? ja tu chcem byť!"
"Oni nechcú aby si tu bol" Harry hovoril kľudne a potichu
"Akože nechcú? Ale ja chcem ! A budem tu ! Daj mi pokoj !" skríkol som viac než som mal na čo sa všetci otočili. Sklopil som hlavu a rozbehol sa preč. Utiekol som ako malé dieťa.. ale čo je teraz potom? Nasadol som do auta a viezol sa k mostu. Nebol tam skoro nik. V aute som napísal lístok "Prepáčte chalani, že som odišiel bez rozlúčky, ale inak to nešlo. Už to nevydržím bez Kristy. Spravil som niečo hrozné a žije sa s tym veľmi ťažko. Vybral som si inú cestu. Chcem umrieť :) Ľúbim vás ! Nevzdávajte to ! Pokračujte vy 4 ! Budem na vas dávať pozor. Harry prepáč, že sme sa pohadáli. Vieš, že ťa mam veľmi rád! Ľúbim vás ! Aj Kristy ! Ešte raz sa jej za mňa ospravedlnite.Prosím. ILY :-*" papierik som položil na palubnú dosku a dúfal, že to nájdu. Všetci mi vždy vraveli, že vyzeram na chlapca ktorého nezasiahne hocičo. Na takého flegmatika ktorý nič nerieši. No pravdou bol úplny opak. Dokázalo ma dostať na kolená hocičo ! Utrel som si slzy a vyšiel von z auta. pomalým krokom som sa blížil k stredu mostu. Naokolo nebol nik.Dotkol som sa zabrádlia a pozeral sa na rieku pod ním. Most bol dosť vysoko a rieka bola dosť hlboká. Preskočil som zábradlie a špičkami som sa dotýkal mosta. Nadýchol som sa a jednu nohu som dal do vzduchu....

*Kristy*
"Tom, pomôž mojej mame s karom prosím. (Kar je ta pohrebná hostina :D ) Ja potrebujem ísť domov na chvíľu. Hneď prídem. Ostaň tu" Tom prikývol tak som šla sama. Šla som k babke po ten denníček, ktorý mi kázala vziať. Kráčala som po tichej ulici keď som niekoho zbadala stáť na kraji mosta. Pre boha ! Spomenula som si ako som ja chcela skočiť. Tiež s tohto mosta. Bolo to už dávno.. Rýchlo som sa rozbehla k moste. "Stoj ! neskáč!" skričala som a on sa otočil. Skoro som odpadla keď som uvidela, že je to Zayn. Srdce mi začalo byť tak rýchlo, že som mala pocit, že mi vyskočí z hrude.Priblížila som sa k Zaynovi a chytila som sa jeho prstov, ktoré mal obmotané okolo zábradlia. "neskáč Zayn. Prosím" povedala som potichy.Aj keď som ho strašne nenávidela, nemohla som dovoliť aby sa mu niečo stalo. Zrejme ešte v mojom srdci ostalo aj niečo po tej láske.
"Načo? Aký to bude mať zmysel ? Budem tu len trpieť!" z očí mu tiekli slzy.
"Ako trpieť?! prestaň. Všetko sa dá doporiadku."
"Nie! ty mi nikdy neodpustíš! Nikdy! A nemôžem takto ďalej žiť! ja som sa do teba zamiloval! A naozaj ťa ľúbim!" jeho ruky sa pustili zábradlia a snažil sa skočiť. V poslednej sekunde som chytila jeho ruku a znovu mu ju obmotala okolo zábradlia. "Zayn, nerob to" povedala som opäť tichým hlasom a zrak som mala upretý do zeme. Jedným prstom my zodvihol hlavu a pozeral sa mi do očí. Musela som spraviť to isté. Jeho hnedé oči na mňa upierali pohľad ktorý znamenal niečo čo som nevedela uhádnuť. "Ľúbil som ťa" povedal a opäť sa otočil. Zrazu sa nenávisť k nemu vyparila a do srdca vošla na malú chvíľku láska. Otočila som jeho tvár k sebe a pobozkala som ho. Po pár sekundách som sa odtiahla "Tak poď" povedala som a on preskočil naspeť plot. Jeho prsty sa snažili prepliesť s mojimy no nedovolila som to. Odprevaila som ho k autu "Tu sadni a hoď domov prosím ťa. Hlavne nevymýšľaj hlúposti" nasadol do auta
"Môžem za tebou zajtra prísť?"
"Uvidíme.." zavrela som mu dvere a šla som do babky.

Odomkla som vchodové dvere a poobzerala sa po jej dome. Všetko tak ako pred tým až na jeden rozdiel. Chýbala tam ona. Vošla som do jej izby a otvorila zásuvku. Vybrala som z nej dosť hrubý denník. Ovorila som niekde v strede. Strany boli žlté. Boli v ňom aj obrázky. Ktovie od koľkých rokov ho písala. Bola som rozhodnutá, že si ho chcem prečítať ! Ale nie teraz ! Teraz by som to asi nezvládla. potrebovala som oddych. vyšla som von, zamkla dvere a vrátila sa domov. Tam už boli vetci. "Ahojte" pozdravila som.
"kde si bola?" vyskočil Tom
"U babky" povedala som a on opäť klesol na gauč.
Všetci sa tlačili na jednom gauči. Mama, Tom, Alex a Harry.
"Mama, potrebujem byť niekde preč na pár týždňov. Chcem odtiaľto odísť. nemôžem sa vrátiť na Slovensko do nášho starého domu aspoň na 2 týždne?"
"Nie ! samú ťa tam určite nepustím"
"Ale veď mamííí.. Alex pôjde so mnou"
"Nie!" skríkol Harry. Zdvihla som ruky "Okey, okey" povedala som a bolo mi do smiechu
"A aj tak Alex musí chodiť do školy. Narozdiel od teba..." zase začala tú temu
"mama ! veľmi dobre vieš prečo tam nechodím tak mi daj pokoj!" skríkla som a rozbehla som sa hore schodmi do svojej izby. Trieskla som dverami a zamkla ich. Vyvalila som sa na posteľ a plakala do vankúša.Po pár minútach som začula klopanie na moje dvere. "Kto je tam?" povedala som otravným tónom. "Tom" podišla som k dverám a odomkla ich.
"prepáč" povedala som a sadla som si na posteľ.
"Začo? Ozaj mám pre teba skvelú správu ! idem s tebou na to Slovensko!" oči mi zažiarili. "Ďakujééém!" objala som ho "A čo budeš ty tam robiť? Veď nvieš rozprávať po Slovensky"
"Naučíš ma" vyplazil mi jazyk. "Pobaľ sa! O 5 ráno vyrážame! ideme na mojom aute" uškrnul sa. Odprevadila som ho k dverám a rozlúčila som sa s ním. Vošla som do kuchyne a nabrali si jedlo. Nskôr som sa šla pobaliť. Bolo toho viac než som čakala. Vzala som do ruky mobil a naťukala "Tom, vezmi sa šortky.. na Slovensku je horúco" odoslala som mu SMS a hodila mobil na stôl. Ľahla som si do mäkkej postele a zaspala.


Oblečenie Kristy na pohreb.

BTW: nechajte mi tu aj taký komentár prosím, že čo si myslíte ako to bude pokračovať ? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alex Alex | 26. února 2013 v 19:14 | Reagovat

Je to super.. sak ako vzdy ;) :D a uz rychlejsie druhu... ;)ˇ:D

2 SajSa SajSa | Web | 27. února 2013 v 16:53 | Reagovat

Prepáč ale mám vela affs a proste nestíham tak si niektoré mažem . Dúfam že sa na mna nebudeš hnevať ked si ťa vymažem... :)

3 ~ Hannie S. ~ Hannie S. | Web | 27. února 2013 v 20:14 | Reagovat

Dokonalost. ♥

4 Lulik Lulik | 27. února 2013 v 20:17 | Reagovat

Výborná...neviem ako to bude pokračovať ale myslím si že Kristy neodíde pre Zayna:)

5 Ginna:) Ginna:) | 28. února 2013 v 16:35 | Reagovat

Úžasná, prefektná, dokonalá!
...Predstavte si ja idem do Verony!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Neviem sa dočkať a stále tomu nemôžem uveriť! Rodičia mi kúpili lístok k 15. narodkám! Ďakujem ešte raz! 1D forever!Verona arena neviem sa dočkať

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama